Patrím medzi vášnivých chalupárov, takže väčšiu časť leta trávim práve na mojej chate. Okolo nej mám síce posadené nejaké kvety, ktoré mi dala mama, alebo ich doniesli susedia, ale toto nebola nikdy moja parketa. Poviem vám úprimne, prežili tie, ktoré si nevyžadujú moju pozornosť. Na druhej strane im musím za niečo poďakovať. Keď som sa tak raz na nich pozrel, uvedomil som si, že niektoré z nich rastú ako z vody, aj keď po nich ani len nezakopnem. To ma inšpirovalo k myšlienke, že by som mohol podobným spôsobom „pestovať“ aj zemiaky. Zemiaky sú totiž mojim TOP jedlom a nikdy ich nemám dosť.
Prvý pokus bol sklamaním
Kúpil som si vrece zemiakov na sadenie, porýľoval kúsok záhrady a zemiaky koncom marca vysadil. Keď som bol na chalupe, raz za čas som ich polial a vytiahol burinu, ktorá bola vyššia ako oni. na konci leta, kedy som sa tešil na bohatú úrodu, som ale bol sklamaný. Nejaké zemiaky síce vyrástli, ale po mojom vybrakovaní celého políčka som mal jednu malú debničku malinkých zemiačikov. Uvaril som si z nich jeden obed a jednu večeru. to bola cela moja úroda.
Pôda nebol dobrý nápad
Nevzdal som sa a počas zimy, som niekoľko krát zalovil na internete, či nenatrafím na spôsob, ako to zvládnuť lepšie. zaujali ma články o pestovaní zemiakov v slame, alebo sene. Tak som si povedal, že to musím vyskúšať. Na jar som pohrabal celú záhradu, takže som mal slamy dosť. Nahádzal som ju na miesto, kde pred rokom rástli zemiaky. Opäť koncom marca som ich do tejto slamy vysadil.
Prvé listy sa objavili už asi o mesiac a pol. Burina žiadna a v slame bolo stále príjemne vlhko, takže som ich ani nepolieval.
Na moje veľké, tento krát pozitívne, prekvapenie som v septembri zozbieral tri debničky veľkých, zdravých a krásnych zemiakov. Musím opäť zdôrazniť, že som sa na nich celé leto doslova ani nepozrel. Takže ak patríte k podobne „aktívnym“ záhradkárom ako som ja, vyskúšajte určite slamu.